Farebná teplota

Farebná teplota, alebo teplota chromatičnosti charakterizuje spektrum bieleho svetla. Svetlo konkrétnej farebnej teploty má farbu tepelného žiarenia vydávaného čiernym telesom, zahriatym na túto teplotu. Absolútnym čiernym telesom sa nemyslí nič iné ako to, že teleso neodráža žiadne žiarenie – len samo svieti.  V prípade, že sa zvýši teplota čierneho telesa, zväčší sa spektrum podielu modrej zložky a podiel červenej zložky sa zmenší.

Farebná teplota sa meria v Kelvinoch. Kelvin má označenie veľkým tlačeným K a je to vlastne jednotka teploty, identifikujúca termodynamickú teplotu. A práve touto jednotkou je značená farba svetla, ktorou vyhľadáva svetelný zdroj ako je napríklad žiarovka. Najčastejšie sú farebné teploty udávané na žiarivkových trubiciach, úsporných žiarovkách, LED žiarovkách a páskach, pretože tieto produkty sa vyrábajú v rôznych farebných teplotách.
Za situácie, kde by sme za akýsi štandard považovali farebnú teplotu slnečného svetla, je následne možné svetelné zdroje vôkol nás rozdeliť na teplejšie a chladnejšie.. Len veľmi orientačne je možné svetelné zdroje zoradiť podľa ich farebnej teploty od teplejších (nižšie čísla) po chladnejšie:

• 1500 K: svetlo sviečky, zápalky
• 2800 K: žiarovka (resp. wolframové vlákno)
• 3500 K: východ a západ slnka
• 4000 K: žiarivka
• 5500 K: slnečné svetlo, blesk
• 6500 K: zamračeno, oblačno
• 7500 K: v tieni
• 10000 K: silno zamračená obloha, alebo len modré nebo bez slnka

        
Verím, že teraz už pre Vás nebude problém si predstaviť ako napríklad vyzerá teplé biele svetlo žiarovky.